Zrúcanina hradu na homoľovitom kopci sopečného pôvodu, asi 1,5 km severovýchodne od obce Vinné. Obec je staršia než hrad a v písomných prameňoch sa uvádza v r. 1249, keď patrila významnému šľachtickému rodu pánov z Michaloviec (Nagymihály, pôvodne z rodu Kaplyon). Pochádzali z neho napr. Ondrej a Jakub (Jakov), ktorí boli v poslednej tretine 13. stor. užskými a zemplínskymi županmi. Mali síce súkromné sídlo v Michalovciach, ale zrejme už nestačilo viacerým rodinám a preto postavili hrad nad Vinným, ktorý sa niekedy nazýva aj Michalovský hrad. Vznikol určite pred r. 1312, keď ho počas odbojov proti kráľovi Karolovi Robertovi z Anjou poškodili Omodejovci. Spomína sa potom znovu roku 1335 pri delení Jakubových potomkov. Podľa výpočtu objektov obsahoval 2 veže, palác, starú bránu, kaplnku sv. Margity a jeden ďalší kamenný dom. Z opisu hradu z r. 1449 vieme, že jedná z veží sa nazývala Veľká (Magna turris) a mala pivnicu a 4 podlažia a že pribudlo väzenie a jedna ďalšia stavba. V tomto roku totiž prebehlo druhé delenie, tentoraz medzi šľachticmi zo Starého (Sztáray), ktorí ako následníci Nagymihályovcov mali od 14. stor. hrad v držbe. V r. 1466 bol hrad pri bojoch kráľa Mateja Korvína a poľského kráľa Kazimíra výrazne poškodený. Najprv ho opravili asi len provizórne a kvalitná obnova ešte v neskorogotickom slohu prebehla s jeho prestavbou začiatkom 16. stor.. Nedošlo však k žiadnej modernizácii opevnenia a hrad r. 1594 cisárske vojsko dobylo. Sztárayovci si v polovici 17. stor. postavili v obci Vinné renesančný kaštieľ, ktorému dávali prednosť pred hradom. Hrad viac-menej zanedbávali a po potlačení posledného protihabsburského povstania Františka II. Rákocziho na začiatku 18. stor. uhorský snem rozhodol o jeho zbúraní. Zbúrali predovšetkým opevnenie a hrad sa pomaly menil na zrúcaninu.

Trojuholníkový pôdorys hradu vychádza z tvaru vrcholu kopca a prístupu po súpajúcom hrebeni od severu. Na východnej strane hrad chránili zdvojené priekopy a valy, z ktorých horný pás sa javí starší. Hrad na tejto strane mal vtedy už asi ľahko ohradenú komunikačnú terasu. Druhý pás, ktorý sa tiahol i na západnom úbočí, nemusel byť pôvodný. Z prvotnej etapy, ešte z 13. stor. zrejme pochádza len obvodová hradba a pozostatky veľkej trojuholníkovej veže na severnej strane hradu. Hradba s hrúbkou 1,7 – 2,1 m je zosilnená nezvyčajnými a starobylo pôsobiacimi oblými vežicami a veže bola natočená ostrým britom k predpokladanému ohrozeniu z hrebeňa na severe. Severnú stranu hradu spevnili asi v 16. stor. baštou, ktorá vyplnila priestor medzi trojuholníkovou vežou a východnou hradbou, pričom však zastavala vstup do staršej hradnej brány. Palác s rozmermi 16,5 x 10,5 m bol pristavaný k východnej hradbe a vzhľadom na polozapustený suterén prízemie a 2 ďalšie podlažia sa blížil podobe vežovitých palácov. Zrejme však v 15. stor. nahradil starší palác. Na každom podlaží bol 3-priestorový, každá miestnosť bola zaklenutá valenou klenbou, v kúte miestností nad terénom priľahlom k východnej hradbe sa nachádzali veľké krbové telesá, vykurujúce celú miestnosť. Na západnú stranu do nádvoria hradu boli orientované okná paláca. Na severnej časti západnej fasády paláca sa nachádzala veža s točitým kamenným schodiskom, na južnej strane bola k nej pristavaná pavlač s podlubím. V severnej miestnosti poschodia paláca sa nachádzala kaplnka sv. Margity, svojim záverom vysunutá von z východnej hradby. Na južnej strane paláca bola v 17. stor. pristavaná hospodárska budova, pravdepodobne s 2 nadzemnými podlažiami, po ktorých ostali stopy v južnom obvodovom múre paláca. Vymurovaný oblúk v juhovýchodnom cípe hradu zasa ukazuje, že sa tam nachádzala brána, ktorá slúžila až do zániku hradu. Chránila ju  štvorcová bašta 7,3 x 7,3 m, vysunutá z východnej hradby. Pozdĺž južnej strany hradu sa nachádzal južný palác, v súčasnosti zaniknutý, resp. jeho spodná časť zasypaná pod terénom. Uprostred nádvoria sa nachádza hradná cisterna. Na západnej strane bol hrad vymedzený západnou, dnes z veľkej časti zaniknutou hradbou, v ktorej sa nachádzala menšia trojuholníková veža a južne od nej ďalšia, v súčasnosti zaniknutá brána. Hrad Vinné si oproti iným hradom vzhľadom na svoj menší vojenský význam zachoval viac zo svojej stredovekej podoby.