3. ročník Sochárskeho sympózia Oleny Mandičovej-Šinály v Habure 20.8. - 30.8.2020






Vystavujúci: Peter Nižňanský, Daniel Janec, Jozef Mundier, Jaroslav Gaňa, Boris Jirků, Luboš Loibl, Ondrej Zimka,
Jakub Bachorík, Peter Barta, Martin Ščepka.
Druhý ročník sochárskeho sympózia vytryskol z nadšenia, že sa také úžasne voľačo dá uskutočniť. Až nečakane boli všetci za, akoby každý na tú myšlienku čakal. Nenadchol som síce žiadnych zásadných peniazosedov, ale zanietencov podobných mne. Možno práve preto sme všetky úskalia s ľahkosťou prekonali. Ak aj sme nejaké nedostatky zaznamenali, prešli sme ich s nadhľadom. Všetky boli predsa naše a žiaden nebol fatálny. Vzali sme si ponaučenie a hotovo. Rozjarene sme sa rozišli a na mňa zrazu naplno dopadla zodpovednosť za budúci ročník. Problém peňazí je vždy, ten ma až tak nebral. No každá radosť s časom odznieva. Ak má byť trvalá, potrebuje myšlienku, spojivo a popri rozpálenej duši i zmysluplného ducha. Nateraz bolo sympózium tématický voľné, čo preň nebolo na prekážku, každý prispel spontánne. Necháme také i tie následujúce? Nech si srdce navráva, rozum vraví – nie. Určite nie.
Podobne ako pred rokom, aj teraz som po skončení sympózia začal hľadať tému na ďalší rok. Spadla mi sama doslova do lona. Šťastie praje pripraveným, riekol klasik. Kde inde ako v prírode hľadať inšpiráciu. Pri jednej z večerných prechádzok hrebeňom Polonin nad Haburou v karmínovo-červenej zore zapadajúceho slnka sa predo mnou vynorilo hotové, dokonalé dielo prírody. Torzo stromu, ošľahané vetrom a dažďom mi pripomenulo boha Radegasta. Nová téma bola razom na stole. Staroslovanskí bohovia. Téma historická, ale zároveň v dnešnom kozmopolitom svete, kde sa stráca identita národov aj veľmi aktuálna a nadčasová. Kto z nás nepozná panteón egyptských, gréckych, rímskych či germánskych bohov. Spomenúť si okrem Radegasta, Moreny, alebo Perúna na ďalších staroslovanských bohov je pre väčšinu z nás problém. Niekto povedal, že sila stromu je v jeho koreňoch a sila človeka v jeho viere a nádeji. Globalizácia ničí korene života malých národov. Národ aby mal budúcnosť musí poznať svoju minulosť. Známa veta, ale dajme si ruku na srdce a povedzme si koľkí z nás poznáme staroslovenských bohov. Nedalo mi to spať. Je vôbec možné, ako sa s témou všetko dokonale spájalo? Tunajšia príroda, výraznejšie nedotknutá civilizáciou, ľud s tradíciami presahujúcimi kresťanstvo, inklinujúci k východu a nad tým prírodní bohovia po stáročia chrániaci a zjednocujúci tieto končiny.
