2. ročník Sochárskeho sympózia Oleny Mandičovej-Šinály v Habure 22.8. - 31.8.2019

Vystavujúci: Boris Jirků, Juraj Čutek, Ján Kelemen, Peter Barta, Martin Ščepka, Jakub Bachorík, Jozef Mundier, Jaroslav Gaňa, Oto Bachorík

​

Hneď po ukončení prvého ročníka sochárskeho sympózia, na ktorom sme si vyskúšali organizáciu, ale aj reakcie umelcov a miestnych obyvateľov, sme začali pracovať na príprave ďalšieho ročníka. Hnacím impulzom bola hlavne pozitívna energia sochárov, ktorí boli nadšení geniom loci Habury a doslova rodinná atmosféra Haburčanov, ktorí otvorili svoje srdcia umelcom a tí sa im odmenili svojou tvorbou.
Na sympóziu v roku 2019 sa stretlo 12 umelcov, ktorí doslova naplnili význam slova sympózium. Hlavne pri dlhých večerných, srdečných debatách si vymieňali svoje názory,diskutovali o práci, ale aj všeobecne o živote, radostiach a strastiach. Výsledkom bolo desať konkrétnych drevených sôch, ktoré skrášlili exteriér agrofarmy v Habure a zanechali dobrú stopu, na ktorej sa dá pokračovať. Aj v tomto roku sme tematický výber ponechali voľne na autoroch. Nechceli sme ešte do ich výberu vkladať niečo, čo by ich limitovalo alebo znervózňovalo. Chceli sme, aby si aj naďalej voľne užívali genius loci Habury, aby sa radovali z každého prežitého dňa, pod tmavou oblohou, niekde na konci sveta, niekde kde našli cestu nikam, cestu za tichom.
Snažili sme sa im pobyt spríjemniť doplnkovým kultúrno-vzdelávacím programom v ktorom dominoval ľudový harmonikár Boris z Volice, alebo Laborecki beťári. Duchovnou potravou boli aj večerné rozhovory o výtvarnom umení Podkarpatskej Rusi, najme v období zlatého veku, tridsiatych rokov minulého storočia.
K Rusínskemu expresu v obecnom parku pribudol Dvojplošník autorov Jaroslava Gaňu, Jozefa Mundiera, Ota Bachoríka a rozšíril cestovateľský obzor a fantáziu miestneho drobizgu.
Okolie rybníkov doplnili tri skulptúry. Jakub Bachorík ponúka meditáciu pod Pyramídou. Po vyčistení hlavy Juraj Čutek pozýva na posedenie k svojmu dielu, ktoré nazval Jeseter. Ak by ste mali náhodou chuť na skutočného jesetera, stačí prejsť pár krokov k dielu Jána Kelemena Talpa, rybku si uloviť a pripraviť na minuloročnom Ohnisku. Pri vchode do agrofarmy si našlo svoje miesto surrealistické Šnurovacie vajce od Martina Ščepku, ktoré iste podnieti hrabavých operencov k vačšej produkcii.
Plemenný býci v neďalekej stajni sa budú určite chcieť podobať na nového Oryxa od Petra Bartu, ktorý tak pridal k minuloročnému BK dvojičku. Blízke okolie penziónu skrášlila Zvonica od Jána Kelemena ktorá svojím zvukom prebúdza zmysly k novým dimenziám. Ondrej Zimka IV Kaplnkou sv. Huberta vzdal poctu patrónovi poľovníkov, ale aj všetkým zvieratám v miestnych lesoch. Boris Jirku so svojim asistentom Lubošom Loiblom vyčaril expresívne dielo Spev matky zueme, ktoré spolu s minuloročným lesným duchom Haburaquem, bude strážcom celého objektu. Nakoniec nesmieme zabudnúť aj na Petra Nižňanského a jeho monumentálne dielo Habur, ktoré si ešte hľadá stále miesto vo vznikajúcom staroslovanskom panteóne.
Bodku za podujatím dala vernisáž v obecnom parku, na ktorej sa zúčastnila skoro celá dedina a hostia z okolia. Predtým sa ešte pred cerkvou vysvätila skulptúra archanjela Michala z minulého roku. Po duchovnej očiste prišlo na rad niečo pre žalúdky. Postarala sa o ne súťaž vo varení tradičného gulášu a o náladu harmoniková hudba dvojice mladých miestnych umelcov.