​Jasenovský hrad je zrúcanina hradu na zalesnenom chrbte Humenských vrchov patriacich pod Vihorlatské vrchy. Nachádza sa v nadmorskej výške 392 m. n. m. zhruba 4 km na juh od Humenného a zhruba 1 km od obce Jasenov (od ktorej je odvodený názov hradu "Jasenovský hrad". Z hradu sú pekné výhľady predovšetkým severným smerom na Humenné a okolie.
Hrad vznikol pravdepodobne po vpáde Tatárov v 13. storočí. Mal strážiť prístupovú cestu vedúcu z južného Slovenska smerom na Humenné a ďalej na sever. V listinách sa prvýkrát spomína v roku 1328, resp. 1330 ako castrum Jezenew. Pravdepodobne ho postavili Račkajovci. Drugetovci, pôvodne taliansky rod, sa stali majiteľmi tunajšieho hradu po bitke pri Rozhanovciach, po roku 1312 a patril im až do 17. storočia. V roku 1644 hrad obsadili vojská Juraja Rákociho. Pri obliehaní ho ťažko poškodili a neskôr ho už neopravovali. Hrad spolu s obcou patril v 18. storočí Čákiovcom a v 19. storočí Andrášiovcom. Určité snahy o záchranu objektu prejavili koncom 19. a začiatkom 20. storočia vtedajšie pamiatkové orgány. Niektoré už rozpadávajúce sa múry hradu zakonzervovali a nepatrnú časť objektu zastrešili. Dokončenie prác zmarila prvá svetová vojna.
Zo stredovekého hradu sa zachovali predovšetkým murivá paláca a šijovej veže a v interiéri objektu nepatrné zvyšky renesančných klenieb. Kamenné múry členia nepravidelné otvory okien, dnes už bez orámovania. Z pôvodných architektonických detailov sa zachovalo gotické kruhové okienko s bohato riešeným profilovaným ostením. Vstupná polkruhová renesančná brána vedie na prvé nádvorie.
V súčasnosti je hrad od roku 2011 v rekonštrukcii, badateľné sú pokroky rekonštrukčných prác, ktoré realizuje obec Jasenov. S obcou spolupracuje aj Združenie na záchranu Jasenovského hradu. Okolie hradu je vyčistené od náletových drevín a stromov a sprístupnené pre návštevníkov.

 

Zaujímavosti
V 16. storočí sa na hrade za Gabriela Drugeta razili falošné peniaze. Zo začiatku na razbu peňazí, najmä poľských grošov, používali cenné, neskôr menej hodnotné kovy. Vedúceho majstra peňazokazeckej dielne, Mikuláša, za jeho nezákonnú činnosť popravili v roku 1551 v Prešove.
Ďalšou zaujímavosťou je chodba vytesaná do skaly pod hradom. Chodba je dlhá asi 15 m a po dvoch miernych zalomeniach sa stáča kolmo hore na povrch, kde po 2 metroch končí. Jej vstup je zvonku pod renesančným opevnením. Ťažko usúdiť či ide o nedokončenú únikovú chodbu z hradu alebo o pokus o dobytie hradu.

V prvej etape vznikol ovál hradbového múru dnešného jadra hradu, do ktorého cípu na západnej strane postavili prvotnú obytnú budovu, možno vežovitého charakteru. Až keď sa výskumom zistí jej pomer k výške hradieb, bude možné rozhodnúť, či hrad patrí k typu s plášťovou hradbou, ako sa dosiaľ usudzovalo alebo mal donžonovú dispozíciu. Zvyšok zástavby bol pravdepodobne drevený, ale už Drugethovci veľmi skoro rozšírili obytné priestory o ďalšie, takže sa obytný palác tiahol od veže pozdĺž južnej hradby jadra hradu. To im však pravdepodobne nestačilo a preto novú palácovú budovu pristavali na vonkajšej východnej strane jadra a súčasne postavili severné predhradie v tvare lichobežníka. V tejto podobe hrad vydržal do r. 1486. Skúsenosti z útokov poľských vojsk v r. 1471 – 1472 viedli k rozšíreniu dolného hradu o východnú časť s obytnými budovami a na obranu brány postavili predbránie a baštu. Staršiu hradbu vo vnútri dolného hradu pritom z prevádzkových dôvodov strhli. Na rozhraní neskorej gotiky a renesancie zabezpečili jadro hradu 2 masívnymi polygonálnymi baštami pre strelcov, pristavanými na západnej strane. Neskôr okolo r. 1575 Mikuláš Drugeth vystaval západné predhradie so vstupnou bránou. Cesta od nej stúpala oblúkom k predbrániu 2. brány, pričom prichádzajúcich mali na muške stráže v oboch spomínaných baštách. O ich stálej prítomnosti svedčí zastrešenie a existencia kachľovej pece v bašte pristavanej k plášťovej hradbe hradného jadra. Neskorogotické kachle ešte na prelome 16. a 17. storočia vystriedali renesančné kachle. Obnova hradu po dobytí vojskami Juraja I. Rákocziho v r. 1644 bola už len udržiavacia a definitívny koniec hradu nastal v r. 1684.