Kaštieľ v Humennom je jedným z najvýznamnejších kaštieľov na východ od Košíc. Od svojho vzniku prekonal pestrý vývoj (spomína sa už v r. 1449), z pôvodného vodného hradu (v dobových prameňoch uvádzaný ako castellum, teda mestský zámok) sa dodnes veľa nezachovalo. Jeho dnešná podoba vychádza zo stavby z r. 1610 pravdepodobne za Juraja III. Drugetha (pochovaný v biskupskej katedrále v Trnave), zakladateľa jezuitského kolégia v Humennom (1613) a iniciátora náboženskej únie katolíkov a pravoslávnych poddaných v Uhorsku, ktorá vyvrcholila podpísaním tzv. Užhorodskej únie v r. 1646 (tzv. Uniatská cirkev, ktorá predchádzala dnešnej Gréckokatolíckej cirkvi). Juraj III. Drugeth ako manžel Kataríny Nádasdyovej, dcéry smutne známej Alžbety Báthoriovej, sa tiež neúspešne uchádzal o kniežací stolec v Sedmohradsku, ktorý napokon získal s pomocou egerského pašu Gabriel Bethlen. Spolu s palatínom Jurajom Thurzom a švagrom Mikulášom Zrínskym (Zrínyi) vypracovali plán na záchranu majetkov Alžbety Báthoriovej a jej záchranu pred trestom smrti. Jeho dcérou bola Mária Széchiová, známa ako Muránska Venuša, jediný syn Ján IX. Drugeth bol v r. 1636 menovaný za najvyššieho kapitána Horného Uhorska. Manželkou Jána IX. Drugetha bola Katarína, rod. Jakušičová, sestra egerského biskupa Juraja Jakušiča, ktorá dokončila dielo svojho svokra Juraja III. Drugetha – zjednotenie katolíkov a pravoslávnych v Uhorsku v tzv. Uniatskej cirkvi. Smrťou Valentína II., vnuka Jána IX. Drugetha, ktorý sa dal na kňazskú dráhu, rod Drugethovcov r. 1691 fakticky vymrel po meči, no v podstate vymrel po meči už v r. 1684, kedy zomrel jeho brat Žigmund II. (Imrich Thököly ho dal popraviť v Košiciach), nakoľko Valentín nemal potomkov. V tom roku kaštieľ v Humennom aj vyhorel a opravovaný bol až v 18. stor. (najvýznamnejšie úpravy predstavuje tzv. salla terrena a iluzívne maľby v miestnostiach poschodia západného krídla – tzv. Čínsky salón a Izba uhorských kráľov). Majetky zdedila jeho vdova Terézia Keglevičová a tie sa potom rozdelili medzi ich 5 dcér, 3 zomreli v mladom veku, takže majetky si nakoniec rozdelili dcéry Juliana Terézia, ktorá sa druhý krát vydala za Michala Františka z Althanu a Klára, ktorá sa vydala za sabolčského župana grófa Petra Zichyho. Gróf Imrich Csáki, syn Anny Márie Zichyovej a Františka Csákiho zdedil drugethovské majetky v Humennom a Trebišove, v Trebišove si s manželkou Rozáliou Engel von Vagrain r. 1786 dali postaviť kaštieľ, ktorý tam stojí dodnes. Ich dcéra Juliana sa vydala za grófa Petra Szapáryho, mali dcéru Etelku (pochovaná je v krypte pod trebišovským kostolom) a tá sa vydala za grófa Karola III. Andrássyho (tzv. Železný gróf), ktorý mal synov Júliusa Andrássyho, neskoršieho ministerského predsedu Uhorska a ministra zahraničia Rakúsko-Uhorska, Aladára (obaja sú pochovaní v trebišovskom mauzóleu) a Emanuela, gemerského župana (okrem iných vlastnil majetky v Betliari a Parchovanoch). Emanuelov syn Gejza vlastnil ako posledný šľachtický majiteľ kaštieľ v Humennom (ak nerátame po ňom ešte jeho synov Imricha a Alexandra). Posledná veľká prestavba kaštieľa koncom 19. stor. bola realizovaná práve za Gejzu Andrássyho. Jeho dnešná podoba s výnimkou strechy po rekonštrukcii nadväzuje na túto etapu. V kaštieli dnes sídli Vihorlatské múzeum s historickou expozíciou, expozíciou ľudovej architektúry (skanzen) a výstavnou sieňou Oresta Dubaya.