Bronzová socha kniežaťa Laborca

Slovanské knieža Laborec, ktorý  žil na prelome 9. - 10. storočia nášho letopočtu, sídlil na hrade Castrum Hung, ktorý sa nachádzal na mieste súčasného zámku v Užhorode. Vládol slovanskému kmeňu Bielych Chorvátov, ktorí obývali priestor medzi riekou Tisa a Dunaj. Bolo to v čase panovania Svätopluka, v období Veľkomoravskej ríše. V tomto období vládol v susednej Kyjevskej Rusi Oleg Múdry a v Bulharskom cárstve Simeon I.

Po vpáde staromaďarských kmeňov do Karpatskej kotliny, sa musel knieža so svojou družinou vydať na útek. Na brehu rieky Sviržava bol ale zajatý a následne popravený. Od tohto času nesie rieka jeho meno, rieka Laborec.

Socha kniežaťa Laborca je dominantou obce Habura. Bola postavená na pamiatku kniežaťa. Je vysoká vyše päť metrov a stojí na takmer dvojmetrovom podstavci. Jej autorom je akademický sochár Ján Ťapák.

V podstavci sochy sa nachádza schránka – priestor, v ktorom sú uložené vzorky zeminy zo 106 rusínskych obcí. Týmto socha v sebe nesie – demonštruje aj veľký symbol jednoty Rusínov.

Za vznik sochy patrí vďaka nadácii "Drevený kostolík". Nadácia je aj tvorcom ďalšieho diela – Drevenej cerkve svateho Mikuláša Čudotvorcu.